Strechy a krovy majú byť ozdobou domu

kompletné strešné systémy
a stavebné materiály

Strechy a krovy majú byť ozdobou domu

Tak ako zdobí hlavu ženy alebo muža pekný a vkusný klobúk, tak ozdobou domu by mala byť strecha. Človek sa už od svojej existencie potreboval ukryť pred dažďom, slnkom alebo chladom. V prvopočiatkoch mu poskytovali takýto úkryt jaskyne, ale nie vždy boli tam, kde sa práve usadil. Preto musel uvažovať nad tým, ako si postaviť vhodný príbytok, aby jeho rodinu chránil pred nepriaznivým počasím.

Najprv to bolo pár poviazaných haluzí a na nich nejakým spôsobom pripevnené rôzne rastliny, veľkoplošné listy alebo tŕstie a iné prírodné druhy. Potom možno používal kožu zo zvierat, ktorú natiahol na haluze, a z ktorej mal aj oblečenie. Bez podpornej konštrukcie by nebol postavil strechu nad hlavou. A to sú začiatky prvých krovov.

Je zaujímavé, že strešné nosné konštrukcie, čiže krovy, sa dodnes vyrábajú z dreva a sú sprievodcom človeka po celej jeho životnej púti tu na Zemi. Tiež možno s istotou konštatovať, že krovy boli prvou stavebnou konštrukciou a až potom prišli na rad podporné múriky z kamenia. A nie nadarmo sa hovorí, že po jedle a ošatení ďalšou potrebou človeka je mať strechu nad hlavou.

Príbytky zo zvieracích koží sú predchodcami stanov, ktoré dodnes používajú nomádske kmene, pretože sa dajú rýchlo demontovať a postaviť. Príbytky so strechou z rastlín sú predchodcami súčasných našich príbytkov.

V dávnej histórii Slovania používali ako svoje príbytky polozemnice, ktoré poznáme skôr z ruského prostredia ako zemľjanky. Nosné murivo je z uloženého kamenia a nad zemou vyčnieva len strecha, ktorá mala nosnú konštrukciu z dreva. Dnes sa nad tým pousmejeme, že v Rusku ešte žijú niektorí ľudia v týchto zemľjankách, ale nemal by to byť dôvod na škodoradostný úsmev.

S históriou týchto polozemníc je jeden nevyriešený problém. Už 400 rokov pred Kristom a viac, mali Slovania rovnaký typ príbytku ako Kelti. Historici uvažujú o tom, či stredoeurópski Kelti neobývali toto územie spoločne so Slovanmi. Z historických dokumentov sa dá odvodiť, že Slovania a Germáni mali veľkú reprodukčnú schopnosť, preto Keltov populačne takzvane prerástli, ale ich dobré zvyky, zručnosť od nich prevzali. Stredoeurópsky Kelti sa z tohto územia nemohli vypariť, ale v dôsledku spomínanej schopnosti prakticky zanikli a kultúrne strednú Európu ovládla slovanská kultúra a západnú Germáni. Na tomto území Európy žili mierumilovní Slovania, pretože boli vždy roľníkmi a usadzovali sa len na takej pôde, ktorú si vyklčovali, preto nemali kráľov. Roľník nepotrebuje kráľa, je mu jedno komu platí daň. Cudzie si neprivlastňovali. To je staré slovanské zvykové právo, ktoré platilo donedávna.

Jeden známy mi rozprával svoju príhodu z pobytu v zemľjanke v Orenburgu, kde sa naši montážnici za bývalého režimu podieľali na výstavbe plynovodu Družba. Po práci sa v krčme dal do reči s miestnym obyvateľom, trochu si popili a on ho pozval domov na ďalší pohárik. Pozvanie prijal a bol tiež veľmi zvedavý ako to v tej zemľjanke vyzerá. So smiechom rozprával, že keď sa ráno "po opici" prebral a otvoril oči, myslel si, že ho zožrala veľryba. To mu pripomínali trámy strešnej konštrukcie, ktoré boli oproti bielemu pozadiu celej strechy, natreté na červeno. Spomínal, že mu ani na um neprišlo, že to bude také pekné, čisté, príjemné prostredie, vždy bol presvedčený, že to bude nejaká špinavá diera. Spomínaný Rus potom dostal byt v paneláku a po roku sa vrátil naspäť do zemľjanky, pretože v nej mal v zime teplo a v lete chládok. Príbeh má ešte ďalšie pokračovanie, ale to by zabralo veľa miesta.

Čo som týmto príbehom chcel povedať? Dnes sa nám zdajú niektoré staré typy domov, striech nemoderné, nepokrokové, a vôbec neskúmame ich pohodlie, krásu i efektivitu. Vyslovíme nad nimi súd bez toho, aby sme ich hlbšie poznali.